BREZNO: V čiernobalockých lesoch je ohrozených až 10 mil. metrov kubických porastov

V lesných lokalitách Čierneho Balogu v Breznianskom okrese je ohrozených až 10 mil. kubických metrov porastov podkôrnikovou kalamitou.
BREZNO 11. marca (SITA) – Na dnešnej tlačovej konferencii v Lesníckom skanzene v Čiernom Balogu to uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč s tým, že také množstvo je ohrozené pokiaľ sa nezačnú vykonávať rýchle opatrenia. Veľkosť kalamity na začiatku tohto roka predstavovala približne 400-tisíc metrov kubických drevnej hmoty. Minister ubezpečil, že budú situáciu urýchlene riešiť aj na úrovni vlády, a spoločne s krajskou aj obecnou samosprávou hľadať možnosti, ako následne kompenzovať možné poškodenie cesty nadmernou prepravou dreva. Kalamita na Horehroní ovplyvní aj prevádzku Lesníckeho skanzenu v tomto roku, bude otvorený len počas víkendov.

„Plnú zodpovednosť za túto kalamitu nesú predchádzajúce vedenia jednak ministerstva, štátnych lesov a podľa mňa sa do veľkej miery pod to podpísalo aj predchádzajúce vedenie ministerstva životného prostredia. Neriešili tri roky túto kalamitu, ktorá tu vznikla a zasiahla veľkú časť tohto územia,“ popísal vznik kalamitnej situácie Takáč, ktorý zároveň prisľúbil pomoc a súčinnosť pri riešení problémov plynúcich z aktuálnej situácie.

„V súčasnosti sme na stave približne 500-tisíc metrov kubických kalamitného dreva s tým, že pre tento rok je úplne reálne, že možno tých kubíkov bude až jeden milión. Napadnuté územie je približne s rozlohou 15-tisíc hektárov, v ktorom reálne bude tých holín asi 1 000 hektárov,“ priblížil kalamitný stav generálny riaditeľ Lesy SR, š.p., Tibor Menyhart s tým, že jediným účinným bojom s touto kalamitou je asanácia tohto lesa, to znamená vyťaženie už suchého alebo napadnutého dreva.

Lesníci sú podľa generálneho riaditeľa nachystaní urobiť vodozádržné aj protipovodňové opatrenia, aby funkcia lesa, ktorá tu doteraz bola, bola naďalej zabezpečovaná, a občania Čierneho Balogu neboli nejakým spôsobom ohrození alebo obmedzení. „Ďalšími opatreniami, ktoré ešte chceme urobiť, a už spolupracujeme s Technickou univerzitou vo Zvolene, sú aj protipožiarne opatrenia. Uvedomujeme si, že nastane aj jednorazové a extrémne vyťaženie cestnej sústavy, ktorá tu je, preto záverom bude aj samotná oprava alebo rekonštrukcia ciest, ak také poškodenia nastanú,“ doplnil Menyhart. Samotné spracovanie kalamity bude realizované najmenej do konca aktuálneho roka, ale lesníci nevedia povedať dátum, kedy sa s touto kalamitou vysporiadajú.

Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Roman Malatinec vyslovil obavy z toho, aby kalamita neprešla aj na druhú stranu Poľany, teda do CHKO Poľana. Uviedol tiež, že do ciest kraj investoval veľké prostriedky, a preto bude potrebné, aby prípadné poškodenia boli kompenzované.

Vážnosť situácie potvrdil aj starosta obce Čierny Balog Michal Vetrák, ktorý preto zvolal mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva s jediným bodom programu. Tým bude riešenie podkôrnikovej kalamity v katastrálnom území obce, uskutoční sa v stredu 13. marca o 15:00. „Na tomto zastupiteľstve spolu s poslancami predostrieme naše požiadavky na ministerstvo, na Lesy SR a navrhneme, akým spôsobom by bolo možné následky tejto kalamity kompenzovať aj z pohľadu obce Čierny Balog. Prioritou budú určite protipovodňové opatrenia, ochrana vodných zdrojov, investície do opravy miestnych ciest a ciest v správe vyššieho územného celku,“ popísal starosta, ktorý chce tiež žiadať, aby boli počas sanácie tejto kalamity využívaní miestni podnikatelia a miestne kapacity. Ďalšou požiadavkou obce bude, aby obnova plnej prevádzky lesníckeho skanzenu bola možná naozaj už budúci rok.

O vážnej situácii súvisiacej s podkôrnikovou kalamitou v čiernobalockých lesoch informoval aj primátor Brezna Tomáš Abel minulý týždeň na výjazdovom rokovaní zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja v Rimavskej Sobote. Uviedol, že sa tu má vyťažiť viac ako 1 mil. metrov kubických drevnej hmoty a žiadal vládu aj kraj, aby urýchlene riešili prijatie jasných a termínovaných opatrení na ochranu životného prostredia, vôd, bezpečnosti, dopravy a ochrany zdravia a majetku obyvateľov. Banskobystrický župan Ondrej Lunter už prisľúbil v tejto vážnej situácii pomoc.


Artículos del autor SITA
Podría ser de su interés
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.